Montessori

Dieťa sa naučí chodiť, hovoriť, pracovať s rôznymi predmetmi, počítať pomocou svojej vlastnej tvorivosti a nie preto, že ho to naučia dospelí. Rodič či učiteľ je len sprievodcom na ceste k vzdelaniu, je radcom a oporou, vedie ruku a myseľ v duchu hesla: „ Pomôž mi, aby som to dokázal sám.“

Filozofiu prístupu k vzdelávaniu detí, ktorú poznáme pod pojmom Montessori pedagogika, vytvorila na začiatku 20. storočia talianska pedagogička, lekárka a vedkyňa Maria Montessori. Máriine inovatívne techniky sa ukázali ako veľmi efektívne u postihnutých detí, preto sa rozhodla otvoriť školu pre všetky deti a aplikovať v nich rovnaké pedagogické metódy. Namiesto toho, aby deťom nútila svoje pedagogické metódy, sledovala ako sa učia.

Mária okrem toho vynašla hračky, ktoré povzbudzovali deti objavovať svet veľmi praktickým a nezávislým spôsobom. Na jej hodinách sa učili rozopínať a zapínať gombíky na košeliach, nosiť pohár vody bez toho, aby ju vyliali, samy prestrieť stôl.

„Deti by mali byť vedené tak, aby boli nezávislé,“ hovorila. „Ak si budú vedieť zaviazať šnúrky a obliecť sa, pocítia šťastie, ktoré vyplýva z toľkej nezávislosti.“